História zboru Rožňava

Trojanjelské posolstvo priniesli na toto okolie a do celej gemerskej župy kolportéri. V jeseni roku 1928 brat Ľudovít Širko kolportoval v Plešivci a predal časopis aj pani Grichovej. Ona prejavila vážny záujem o Božiu pravdu, pretože už od svojho detstva čítavala Bibliu, ale mnohému textu nerozumela. Brat Širko odovzdal jej adresu bratovi Dr. Theisovi, ktorý ju za dva mesiace navštívil. Záujem prejavila nielen ona, ale aj jej manžel a návšteva brata Dr. Theisa urobila na nich veľmi dobrý dojem. Stali sa obaja vážnymi priateľmi pravdy. Brat Dr. Theis bol čoskoro preložený a preto v začatej práci pokračoval brat Andrej Beňovský, ktorý vtedy býval v Nových Zámkoch. Prvýkrát navštívil rodinu Grichových, ako priateľov pravdy v marci 1929 v piatok odpoludnia s tým, že zostane u nich aj na sobotu. Od toho piatku začal aj on s manželkou svätiť sobotu. Brat Grich bol pokrstený bratom Karolom Mokrým v máji 1932. Sestru Grichovú pokrstil brat Michal Gehan v Košiciach, okolo roku 1932.

Ďalšia členka, ktorá prijala od Grichovcov adventnú pravdu, bola sestra Benčíková z Gemerskej Hôrky. Neskoršie prijali pravdu aj jej matka a sestra, ktoré boli doma na návšteve z Ameriky. Potom sa prisťahovala zo Starej Ľubochne rodina Policarová, kde len matka bola adventistkou, Pánovi celkom odovzdanou matkou. Mali 5 detí. S touto rodinou už rodina Grichovcov tvorila malú skupinu veriacich – 4 dospelí a 10 detí. Takto spolu prežívali viac rokov. Neskoršie brat Karol Mokrý pokrstil aj brata Policara. Bolo to v zime v rieke, museli sekerou vysekať miesto pre krstenie a po skončení svätého krstu kazateľ i brat utekali 10 minút v mokrom oblečení ku Grichovcom do bytu. O tomto krste hovorila celá dedina ako o zázraku a celá naša skupina mala veľkú radosť, lebo brat Policar predtým bol veľký tyran celej svojej rodiny.

Po prijatí pravdy brat Policar vstúpil do kolportáže a niekoľko rokov úspešne pracoval. Istý čas pracoval aj s bratom Gašparom Lovašom a Andrejom Hiľovským z Poproča. Kolportéri zasiali v gemerskej župe semeno pravdy nielen v Plešivci, ale aj inde. Asi roku 1929 brat Štefan Macko našiel v kolportáži úprimnú dušu v Rožňave, Irmu Očenášovú. Počas jedného mesiaca, pokiaľ kolportoval v meste, ju navštívil každý deň a vydával jej svedectvo. Neskoršie ju navštevoval brat Andrej Beňovský a potom brat Karol Mokrý. Sestra Očenášová, i keď prijala a zachovávala celú adventnú pravdu, bola pokrstená len o 9 rokov, lebo jej manžel bol veľmi zaujatý proti pravde. Horlivo však vydávala svedectvo aj iným. Našla v Brzotíne duše, ktoré ochotne počúvali trojanjelskú zvesť. Neskoršie odovzdala ich adresu bratovi Karolovi Mokrému, ktorý ich začal vyučovať.

Postupne, v rokoch 1935 – 1938 boli pokrstené: Zuzana Szabová, jej dcéra Julianna Szabová a sestra Mezeyová s manželom a dcérou. Sestra Zuzana Tobisová a Priška Domiková-Szabová boli pokrstené bratom Ladislavom Bajorom dňa 9. septembra 1939. Júlia Čontošová bola pokrstená roku 1946. Brata Feriho s manželkou, Jána Pozmányiho s manželkou, ako aj Júliu Székelyiovú vyučoval a dňa 17. júna 1949 pokrstil brat Andrej Beňovský. Sestra Alžbeta Čontošová s manželom bola pokrstená roku 1950.

Očenášovci sa presťahovali do Šafárikova (Tornaľa), kde pani Očenášová získala ďalšie dve duše. Pokrstené boli dňa 7. mája 1938 bratom Karolom Mokrým tieto sestry: Irma Očenášová, jej dcéra Helena Očenášová-Lovašová, sestra Klinková a Irena Fodorová. Rožňava, Brzotín aj Šafárikovo patrili vtedy do zboru Plešivec a zhromažďovali sa u rodiny Grichovcov. Táto rodinka misijne stále usilovne pracovala a postupne boli v Plešivci prijaté ich 4 dcéry: Magdaléna, Alžbeta, Zuzana a Gizella, ako aj ďalší členovia: Sestra Fridichová, rod. Valentová, brat Urbán a jeho dve dcéry: Terpáková a Žerenská s manželom, brat Kozlík a nakoniec sestra Michalčíková.

Do tohto zboru patrili a aj manželia Skalošových z Ratkovej, okr. Rimavská Sobota. Sestru Skalošovú krstil brat Kroulik v Jablinci n/Nisou roku 1950. Potom sa vydala do obce Ratková. Chodili i s manželom do skupiny v Šafárikove. Brat Skaloš bol pokrstený roku 1961 bratom Lichým.

V tomto zbore pracovali títo kazatelia: brat Andrej Beňovský, Karol Mokrý, Ladislav Bajor, Jozef Štrba, Ján Žurek, Ján Kaba, Ján Lichý, Pavel Styk, Ján Gajan, Štefan Bíro, Ľudovít Turcer, Vladimír Kohút, Teofil Nechuta, Ján Muráň, Štefan Horňák a brat Jozef Ondrušek. Po obnovení činnosti cirkvi zbor zriadil malú modlitebňu v Brzotíne u rodiny Čontošovcov. Keďže vtedy tam už bolo viac členov ako v Plešivci, sídlo zboru bolo preložené do Brzotína.

Obetaví kolportéri založili aj ďalšiu bunku Božej pravdy v Gemeri. Brat Jozef Londa, narodený v Hoštialkovej na Morave, dostal sa ako kolportér v roku 1936 aj do malej, evanjelickej, roľníckej dedinky Markušky. Ubytoval sa u rodičov sestry Márie Londovej. Bola to tiež evanjelická rodina. Brat Londa im vždy večer svedčil o Božej pravde a sestra Londová pravdu aj prijala a bola pokrstená bratom Jozefom Štrbom roku 1945. Sestra bola predtým horlivou evanjeličkou a keď sa v Biblii dočítala o sobote, zaujalo ju to, ale zostala pri svojom starom presvedčení. Keď však prišiel brat Londa, ona sa presvedčila o pravde a ochotne ju aj prijala. Neskoršie bola pokrstená aj sestra Nováková, a tak v roku 1951 vznikla malá skupinka: manželia Londovi s dvoma dcérkami a sestra Nováková. Brat Londa sa totiž oženil s prvou adventistkou v obci, terajšou sestrou Londovou. Malú skupinku navštevoval brat Andrej Beňovský a na sobotu chodievali do Plešivca ku Grichovcom.

Neskoršie boli pokrstení ďalší členovia skupiny: Paulína Hanesovská s dcérou Pavlínou, Margita Ďuránová, Zuzana Gallová s manželom Gallom, Mária Gallová, Zuzana Dorkinová. Všetci členovia boli z okolia Markušky. Zhromažďovali sa v Štítniku u sestry Ďuránovej a v Rožňavskom Bystrom u brata Gallu.

Zbor vznikol roku 1956, kedy pribudli ďalší členovia. Spolu ich bolo 13 a ich prvým kazateľom bol Andrej Beňovský. Za prvého staršieho zboru bol zvolený brat Jozef Londa a zborová miestnosť bola tiež v dome brata Londu. Pôsobili tam tí istí kazatelia ako v Plešivci a neskoršie v Brzotíne.

Neskoršie začal zať brata Jozefa Londu, Ondrej Spišák, stavať prístavbu a vybudoval aj miestnosť pre modlitebňu, ktorá bola vysvätená bratom Gašparom Lovašom v decembri 1969. Roku 1952 boli ďalší 4 členovia pokrstení bratom Stykom, roku 1956 traja bratom Andrejom Beňovským, roku 1963 jeden brat, roku 1979 traja.

Skupiny v Markuške, v Plešivci a v Brzotíne organizačne patrili ako kazateľská stanica Brzotín do materského zboru Košice. Zhromažďovali sa v Markuške i v Brzotíne. Skupina Šafárikovo bola pridelená k zboru Lučenec.

Skupinku v Markuške začal navštevovať už aj brat kazateľ Jozef Štrba. Tento brat tiež chodieval peši a to z Dobšinej od vlaku cez vrch Vyšná Slaná, Brdárka.

Cez vojnu v Plešivci vznikli priatelia, s ktorými po vojne bola sestra Londová pokrstená v roku 1945, v septembri v rieke Slaná v Plešivci. Zhromaždenie bývalo v Plešivci v dome manželov, volali sa Grichoví, ktorí boli prvými adventistami v okolí Plešivca. Veriaci pribúdali v Plešivci a tiež i v Brzotíne a medzi nimi boli aj rodičia sestry Prisky Farkašovej a tiež aj sestra Priska Domiková.

V roku 1949 poznala pravdu v Markuške sestra Nováková, mama sestry Novákovej, ktorá bola tiež pokrstená v Plešivci v rieke Slanej. V roku 1949 prišiel mladý biblický pracovník Ján Dobrota. V Štítniku mával evanjelizačné prednášky. Prvou sestrou v Štítniku bola sestra Ďuránová, ktorá zomrela roku 1998 ako 97ročná pri dcére na Morave. Ďalšia bola sestra Gallová v Štítniku. V Roštári sestra Hanesovská s dcérou Pavlínou a sestrou Cihajová, ktorá bola pokrvnou sestrou sestri Ďuránovej. V Rožňavskom Bystrom prijali pravdu manželia Galoví, starí rodičia sestry Tomkovej, sestra Gallová a manželia Dorkinoví, títo všetci boli pokrstení v roku 1950 – 51. Zhromažďovalo sa u sestry Ďuránovej v Štítniku, v Rožňavskom Bystrom u manželov Gallových, v Roštári u sestier Hanesovských a v Markuške, v rodine Londovej.

V roku 1955 prišla doba zákazu. Nemohlo sa zhromažďovať, verejne kázať a krstiť. No napriek tomu sa kázalo a hlásalo Božie Slovo, zhromažďovalo sa a krstilo. V tejto dobe som bola pokrstená Rút Londová s manželom Ondrejom Spišákom a so sestrou Ester v Markuške vo vani v roku 1956, bratom Beňovským. V roku 1959 bola pokrstená sestra Lyšuchová v Rožňavskom Bystrom, ktorá prijala pravdu po piatom roku smrti svojej mamy, ktorá bola tiež v pravde. Pribúdali nové duše a v roku 1979 boli pokrstené naše deti Peter, Milka Spišáková a ich stará mama Žofia Spišáková, krstil ich brat kazateľ Nechuta.

V roku 1980 prišla do Rožňavy bývať rodina Kneslová z Moravy. V roku 1982 bol pokrstený Marián Spišák bratom Odruškom v Košiciach v modlitebni v bazéne. Veľkú radosť prežíval zbor Markuška, keď sestra Hricová s manželom, mamou a otcom boli pokrstení v Markuške vo vani bratmi kazateľmi Ondruškom a Juhásom. Rodičia sestry Hricovej vo veku 80 rokov sa rozhodli nasledovať Pána Ježiša. V obci Slavošovce, kde bývali, ich spoluobčania sa im vysmievali dokonca sa im aj vyhrážali anonymnými listami.

V roku 1986 bola pokrstená sestra Nováková z Markušky, bratom Ondruškom v Košiciach v modlitebni v bazéne. Táto sestra prijala Pána Ježiša 12 rokov po smrti svojej mamy, ktorá bola tiež adventistka. Jedna jej dcéra so zaťom sa veľmi na ňu hnevala a zakazovala jej chodiť na bohoslužby, no druhá dcéra ju naopak povzbudzovala. No ona bola pevne rozhodnutá pre pravdu Božiu.

V roku 1987 bola pokrstená sestra Babičová s dcérou Zuzkou Tomkovou v Košiciach v modlitebni bratom kazateľom Ondruškom. V roku 1989 bol pokrstený brat Babič, manžel sestry Babičovej, doma u nich vo vani bratom Ondruškom.

Na jar roku 1992 bola pokrstená Lejka Spišáková a v zime 1992 sestra Klárika Majerová a sestra Rozália Rusnáková z Ochtinej. Tieto tri sestry boli pokrstené bratom Mavrakosom evanjelistom z Ameriky v Košiciach na plavárni. So sestrou Lejkou bolo pokrstených 37 duší. V roku 1994 bola evanjelizácia v Rožňave. Prednášky mal brat Daniel Duda. Pokračoval brat Turcer. Po ďalšej kolportáži si Pán získal aj verných v Ochtinej, sú to sestry Majerová a Rusnáková. V Betliari to boli manželia Poťmákovi a sestra Fafráková. Pred prednáškami sa po Rožňave roznášali pozvánky na prednášky brata Dudu, spolu s ďalšími poslucháčmi bolo ovocie 10 duší v roku 1995 pokrstených a to: manželia Poťmákovi, sestra Fafráková, Sudimak, Šrámková, Jenčo, Lenka Kneslová, Zuzana Galajdová, Mirko Gonos, Róbert Taško, bratom kazateľom Turcerom.

V prednáškach pokračoval brat kazateľ Varga s bratom kazateľom Byrtusom a v roku 1996 bratom kazateľom Vargom bolo pokrstených 6 duší a to: brat Roman Galajda s manželkou Evkou, sestra Emka Görgeová, sestra Márta Sasáková, sestra Liliana Kočišová a s estra Gabriela Rusňayková. V ďalšom roku 1997 bratom kazateľom Vargom sestra Silvia Gutaová a v roku 1998 sestra Andrea Gajdošová, v roku 1999 sestra Žaneta Manková, brat Ladislav Tököly, brat Ján Sasák, brat Michal Knesl bratom kazateľom Vargom. Mnohí už medzi nami nie sú, ale pri druhom príchode Pána Ježiša sa s nimi stretneme.

V roku 1998 bola kúpená budova opravená a urobená krásna modlitebňa, ktorá bola vysvätená v tom istom roku 19. 9. 1998. V nej sa schádza Boží ľud a oslavuje svojho Pána. V roku 1999 bol utvorený zbor Rožňava, takže od roku 1999 sú dva zbory, zbor Markuška a zbor Rožňava. Momentálne je kazateľom Jozef Kopilec. Ozdobou zboru je mládež a deti, ktorí sú budúcnosťou zboru.

Túžbou všetkých nás je, aby sme nažívali v láske, aby tieto zbory rástli, že by prišli ďalšie duše, ktoré by nasledovali Spasiteľa Pána Ježiša. Našim spoločným krédom nech sú slová apoštola Petra 1. EP 4,8b., kde je napísané:

„Ale predovšetkým majte vrelú lásku navzájom naproti sebe, lebo láska prikrýva množstvo hriechov.“

Amen